DISCLAIMER:
Tento text sa venuje náročnej téme, je snahou uchopiť ju náročným spôsobom a obávam sa, že bude pre mnohých triggerujúci – či už samotnou témou, faktami, alebo ich interpretáciami. Je mi to ľúto, ale v texte neberiem ohľad na to, kto sa kvôli nemu rozčúli, a kto sa bude cítiť urazený alebo hlúpy… Ak sa niekomu otvorí aspoň jedno oko vďaka tomu, že si tento príspevok prečítal, považujem to za výhru.
Je mi to jedno preto, lebo ma pri diskusii na túto tému prekvapilo niekoľko verejne známych osobností, intelektuálov, donedávna mojich hodnotovo-morálnych vzorov. A pravdepodobne text nebude po chuti viacerým ľuďom, ktorých si vážim – aj napriek ich pochybeniam.
Ja viem, ja viem… byť dospelý a vidieť morálne a hodnotové vzory vo verejne známych osobnostiach? Moja chyba. Nič menej, vďaka tomu sa cítim byť dostatočne vybičovaný, aby som zverejnil, čo si myslím. Nie, že by na tom záležalo.
Ďalším prúdom v mojich úvahách o zverejnení môjho rozhorčenia bolo zamyslenie sa nad tým, koľko ľudí – kriticky premýšľajúcich, hodnotovo založených – prichádza do kontaktu so situáciou na Blízkom východe cez komentáre týchto intelektuálov. Nie cez siahodlhé štúdium či tvrdé dáta, ale cez myšlienky súčasných komentátorov. Koľko ľudí chodí po Slovensku s presvedčením, že v tejto téme majú jasno, pretože ich hodnotový kompas ešte nestihol sklamať – a tieto verejné autority boli doteraz tými indikátormi dobra, skúškami správnosti ich uvažovania a validovali mienku.
Tento text je postavený na dátach, a je o emóciách. Snáď sa ním niekto z čitateľov prehryzie.
Od týchto verejných autorít som počul nasledovné vyhlásenia, s ktorými nemôžem súhlasiť:
- Hamas reprezentuje ľudí pásma Gazy, lebo si ho títo ľudia zvolili – a to i vo variáciách, že kto podporuje Palestínčanov, ten podporuje Hamas, či že Hamas sú palestínski freedom-fighters.
- IDF robí všetko preto, aby minimalizovala civilné obete, a že to, čo v Gaze robí, je obrana.
- Izraelské vojnové aktivity v regióne sú súčasťou súboja radikálneho islamu (islamizmu, radikálneho politického islamu, islamského fundamentalizmu – áno, pre tento účel s týmito pojmami môžeme nakladať takto hrubo a nevyberane) a Izraela – náboženských fanatikov proti štandardnému štátu západného strihu.
Je ťažké len tak sa prizerať utrpeniu, deštrukcii – a takým rozhovorom o utrpení a deštrukcii, ktoré sú postavené na dojmoch, polopravdách, lžiach či na falošných predstavách.
Autority, ktoré ma svojím – pre mňa nepochopiteľným – postojom sklamali, budem menovať. Nevynechám jedinú, pretože človek, nezrelý ako ja, takéto niečo vníma ako dezilúziu. Opakujem, že si uvedomujem, že si za ten pocit môžem sám. Je to pre mňa terapia – a niekomu inému to snáď pomôže vyvarovať sa opierania o takéto morálne vzory, ako aj o informácie nimi šírené.
Andrej Bán, Fedor Gál a Grigorij Mesežnikov sa ukázali v tomto svetle po tom, ako v máji a júni 2025 reagovali na petíciu akademických pracovníkov s názvom „Výzva občianskej spoločnosti: Slovensko si musí ctiť medzinárodné právo“. Keby som bol konšpirátor, napísal by som, že sa koordinovali, aby túto petíciu udusili v zárodku svojimi komentármi k nej. Úprimne si myslím, že to urobili každý sám za seba – a z vlastnej neinformovanosti.
František Šebej 17. júna u Braňa Závodského ukázal, že je schopný v éteri šíriť dezinformácie o radikálnom islame a jeho apokalyptickej premise – a zhasol pri priamej konfrontácii s faktom, že apokalyptické predstavy formujú i niektoré pro-izraelské smery v politike USA a súčasnú politiku Izraela voči Palestíne – pravdepodobne viac než je tomu na druhej strane.
Peter Tatár je zas schopný dohadovať sa o tom, či je Hamas legitímnym reprezentantom obyvateľov Gazy, ale nevie, kedy v Gaze prebehli posledné voľby, ani kto v nich volil.
Snaha Tomáša Zálešáka v cykle .konfrontácie: osudová príťažlivosť extrémizmu Týždňa o vysvetlenie koreňov radikálneho islamu a fundamentalizmu ich vplyv na dnešok by sa mohla javiť sympaticky, ak by bola o niečo poctivejšia a fundovajnejšia. Výsledkom je reprodukcia stereotypov.
Všeobecne výkriky Zálešáka, Maríny Gálisovej a Eugena Kordu v prvých týždňoch po 7. Októbri 2023 na adresu Palestínčanov a špecificky Gazanov boli nechutné. Stotožňovali ich s Hamasom a Islamským džihádom a neštítili sa výrokov pripomínajúcich 4 oči za jedno oko, všetky zuby za jeden zub. Na konfrontáciu som pripravený, počúval som ich v relácii Týždeň s týždňom pozorne. Na moje prekvapenie, Štefan Hríb sa ich snažil mierniť a to pomerne aktívne. Zdá sa mi, že Eugen Korda už trochu vychladol, ale čakal by som to od viacerých publicistov.
Áno, mnoho z nás sa nemusí s týmito osobnosťami zhodovať v tom, čo reprezentujú – a nemusí sa nám páčiť, na ktorej strane francúzskeho porevolučného parlamentu by sedávali – ale ja som bol zvyknutý, že sa môžem spoľahnúť na ich vyváženosť. Bol som vždy mimo? Alebo sa niečo zmenilo u nich? Narazili sme na ich morálnu slepú škvrnu?
Tomu poslednému by som rád veril.
Po rozsiahlom emotívnom úvode prejdem k dátam. A budem stručný.
Matematika a jednoduché počty sú často jediná pravda, ktorú máme. Niekedy sú však zásterkou. Uvedomujem si to – no napriek tomu si myslím, že je potrebné niektoré čísla spomenúť, či pripomenúť a interpretovať, čo v realite znamenajú.
- Posledné voľby v pásme Gazy sa konali 25. januára 2006. Voliť mohli obyvatelia od 18 rokov. Tí, ktorí vtedy mohli odovzdať hlas, majú dnes 37 rokov a viac. Podľa odhadov a prepočtov, pri predpoklade, že starší ľudia zomierajú skôr ako mladší, dnes táto skupina tvorí najviac 23 % populácie Gazy [CIA World Factbook; UNFPA; Population Pyramid Palestine].
Keďže Hamas v týchto voľbách získal maximálne 60 % platných hlasov [CEC – Central Elections Commission Palestine] a volebná účasť bola približne 75 % [KAS – Konrad Adenauer Stiftung report, 2006 elections], jednoduchým výpočtom vychádza, že Hamas volilo približne 10 % súčasnej populácie Gazy. Pre predstavu: to je zhruba toľko, koľko aktuálne dosahuje podpora hnutia Republika v prieskumoch na Slovensku. Pri výpočte som bol opatrný — niektoré zdroje uvádzajú aj nižší podiel, až 7 % [The Times / Tony Blair Institute report], pričom zohľadňujú aj voľby na Západnom brehu.
Do júna 2007 Hamas potlačil akúkoľvek opozíciu v Gaze a násilím prevzal kontrolu nad územím [Human Rights Watch – Ruling by Fear, 2008]. Ešte v roku 2008 sa vyrovnávali s pozostatkami sekulárnej opozície [Amnesty International – Annual Report on Palestinian Territories, 2008]. Odvtedy vládnu silou – popravujú oponentov, mučia ich a lojalitu si vynucujú terorom [Human Rights Watch; UN OHCHR; Amnesty International].
ERGO: pre človeka zmýšľajúceho demokraticky Hamas nereprezentuje Gazu, Palestínu ani ich populáciu. Nie sú legitímnymi zástupcami národa či ľudu. Sú to teroristi a uzurpátori. Nekonajú na základe vôle obyvateľstva, ale podľa vlastného uváženia. Pamätáte si ešte na „diktatúru proletariátu“?
Tento záver má dve ostria. Ak niekto Hamas romantizuje a vníma ako freedom-fighters… je mi ľúto. Pomôcť mu nedokážem.
- 2. Podľa IDF bolo pri vojenských operáciách v Gaze od októbra 2023 zabitých približne 20 000 kombatantov a rovnaký počet civilistov [Times of Israel – IDF estimates; Henry Jackson Society – „Questionable Counting“]. UN OCHA uvádza celkový počet obetí vyše 57 000, pričom 60 % tvoria ženy, deti a seniori [OCHA Situation Updates; CFR – UN halves estimate]. Dáta pochádzajú od Ministerstva zdravotníctva Gazy, ktoré ovláda Hamas [CFR – UN halves estimate].
Vláda Hamasu je v rozklade, no zber dát prebieha cez niekoľko úrovní – od lekárov, cez záchranárov, až po pohrebné služby. Takmer nikto, kto v Gaze pôsobí (okrem GHF – Gaza Humanitarian Foundation), tieto čísla nespochybňuje. Je pravdepodobné, že ministerstvo uvádza celkové počty – civilné aj bojové obete. Historická skúsenosť ukazuje, že celkové súčty bývajú presné [Le Monde – reliable death counts; Airwars – civilian casualty monitoring]. V máji 2024 OSN (UNICEF a OCHA) revidovala počet detských obetí, nie však celkový počet. Úprava sa týkala rozlíšenia medzi potvrdenými a neoverenými prípadmi [UN OCHA update; UNICEF statement, May 2024].
To znamená, že medzi 57 000 obeťami bolo viac než 17 000 detí, 9 000 žien a 4 000 seniorov, a tieto čísla sú pravdepodobne presné [UN OCHA data; Airwars].
Niektorí vyššie spomínaní autori tvrdia, že týmto údajom nemožno veriť. Je to skutočne tak? Je to dôvod, aby sme ich ignorovali? Ak ide o propagandu Hamasu, je natoľko toxická, že znižuje hodnotu ľudského života až na nulu?
IDF tvrdí, že robí všetko preto, aby civilistom v Gaze umožnila vyhnúť sa útokom [Reuters: IDF issues advance evacuation orders, Aug 2024]. Rozposiela varovné SMS, telefonáty, zhadzuje letáky aj výbušky varujúce pred útokom („knock-on-the-roof“) [France24, scrutiny of roof knock tactic, Nov 2024]. Operuje s detailnými spravodajskými dátami [Amnesty International, report April 2025], označuje „bezpečné zóny“, ktoré však často zasiahnu aj izraelské útoky – údajne omylom [The Guardian, May 2025].
Ide o obmedzené opatrenia, ktoré môžeme prirovnať k oprave prasknutej pneumatiky na kamióne rútiacom sa obytnou štvrťou pomocou sady na lepenie duší [Human Rights Watch, critique June 2024].
Mnohé medzinárodné organizácie tieto akcie označujú za genocídu. Zmetieme to zo stola? Legitimizujeme plošnú likvidáciu ako obranu
- 3. Útok Hamasu a ďalších (vrátane civilistov z Gazy) nebol prejavom radikálneho islamu. Ani izraelské akcie v Gaze, Libanone, Sýrii či Iráne nie sú bojom proti nemu.
Hamas útočil s cieľom upútať pozornosť, zmariť rokovania medzi Izraelom a Saudskou Arábiou [Reuters, Biden: Hamas attack aimed to disrupt Saudi–Israel normalization, Oct 2023], upevniť pozíciu medzi „bojovníkmi za slobodnú Palestínu“ a vyprovokovať izraelský zásah [Wall Street Journal, Hamas documents reveal Sinwar wanted to torpedo Israel–Saudi talks, May 2025]. V podobnom duchu útočili aj Húthiovia, Irán a Hizballáh [Reuters, Israel warns Houthis risk fate as Hamas/Hezbollah, Dec 2024; Reuters, Israel jets strike Hezbollah intel HQ in Lebanon, Oct 2024].
Cieľom je získať pozornosť, legitimizovať vlastnú moc, propagandisticky živiť domácu podporu – lebo občanom inak nemajú čo ponúknuť.
Izraelské útoky mieriace na vojenské a strategické ciele sledujú prevenciu, diverziu a ochranu štátu. Áno, vplyv náboženských radikálov v izraelskej vláde je veľký – práve oni zmarili zmierovací proces v 90. rokoch zavraždením Rabina. Ich záujmy sú prepojené s americkými kruhmi a osadníkmi na Západnom brehu. To je však téma na samostatnú debatu.
Nie, nejde o boj proti radikálnemu islamu. A žiaľ, nejde ani o boj za slobodnú Palestínu.
Mojím záverom a poučením je, že už musím myslieť sám za seba asi vo všetkom. Dohľadávať, analyzovať a interpretovať dáta, na ktoré nie som expert.
Dopadnem ako Peter Kotlár? Vháňa nás nepoctivosť intelektuálnych autorít do konšpiračných sietí?
Obávam sa, že slov, myšlienok a presahov, ktoré som tu vyprodukoval, a na ktoré som narazil, je viac než príliš. Ospravedlňujem sa. Písať sa zatiaľ len učím.
Autor sa akademicky venoval otázkam radikálneho islamu, konfliktom a kultúrnej antropológii Blízkeho východu. Profesionálne sa zaoberá humanitárnymi a demografickými dátami, ako aj bezpečnostnými súvislosťami v konfliktných oblastiach regiónu, s priamymi skúsenosťami z terénu.
..."Vháňa nás nepoctivosť intelektuálnych... ...
Celá debata | RSS tejto debaty