Referendum. Tuším bolo včera. Neviem. Nie som doma. Ani rodičia nie sú doma. Sú na dovolenke v Turecku, a myslím, že si slnko, more a antické ruiny užívajú viac než zaprášené mesto. Trhy, muezzíni, pláže preplnené turistami a neznáma krajina, to všetko skýta tisícoraké možnosti. Košice v sobotu? Nákup, cigareta na balkóne, spoločný obed s rodinou, siesta, nejaká tá večerná zábava. Zábava v Košiciach? Vozenie sa v aute, potulovanie sa po Hlavnej ulici a okolitým centrom, alkohol a podobne.
Keby som bol doma, a verte mi, žeby som bol doma rád, možno by som do tohto prehusteného, naozaj vzrušujúceho programu asi zaradil aj to slávne referendum. Ale len z niekoľkých dôvodov.
Prvým by bola návšteva základnej školy, na ktorú som kedysi chodil, a v ktorej sa nachádza volebná miestnosť môjho obvodu. Pripomenúť si ten pocit, keď ma veci ako politika, drogy, či starosti obchádzali, a existenčné problémy pre mňa neexistovali. Tobôž nie akési referendum. Sotva som vedel, čo to je, keď som sa po tých chodbách preháňal.
Druhý dôvod? Prechádzka po sídlisku, na ktorom som strávil svoje detstvo. Ihriská, preliezky, miesta s hladkým asfaltovým kobercom, kde sa dobre jazdilo, či už na doske alebo korčuliach. Miesta kde sme po škole chodievali fajčiť… Miesta odkiaľ nás vyháňali v popoludňajších hodinách dôchodcovia, keď sme robili hluk.
Tretí dôvod? Pri volebnej miestnosti je pekáreň. A z tej sa šíri nádherná vôňa. Samozrejme, vôňa čerstvého chleba. Štvrtý? Pri podobných príležitostiach vždy stretnem niekoho, koho som kedysi poznal, s kým si rád vymením pohľad, pozdrav, možno pár ďalších slov. Piaty? Pripúšťam, že je možné, aby sa človek pri vhadzovaní líska do urny cítil tak trochu dôležito.
Ľudia, ktorých sme si zvolili, aby za nás rozhodovali, od nás chcú aby sme rozhodovali za nich. Parlamentom prejde obrovské množstvo zákonov, bez toho, aby sme sa k nim vyjadrovali. Prečo práve tieto otázky, na ktorých väčšinu názor občanov poznáme, máme riešiť? Prečo máme potvrdzovať, my laici potvrdzovať, že vieme, že treba šetriť, a že chceme, že naozaj chceme mať dôvody veriť a dôverovať ľuďom, ktorí nás v úradoch zastupujú, prečo máme potvrdzovať, že nechceme platiť za to, za čo by sme platiť nemuseli? Prečo máme rozhodovať o počte poslancov? Vieme vôbec fakticky, ako, a či vôbec, to ovplyvní zákonodárny proces?
Prečo v dobe, keď sa ľuďom jednoducho rozhodovať nechce, máme rozhodovať za iných… Ktorí sú za rozhodovanie za nás platení. Možno si pomyslíte, že som ignorant… asi som. A som ním rád, ak to znamená rozlišovať medzi dôležitými vecami, a kravinami. Ako toto slávne referendum ovplyvní to, či budeme dýchať čistý vzduch v Košiciach, i inde. Ako ovplyvní to, či moja stará základná škola bude mať dobré vedenie, či bude dostatok peňazí na to, aby stála, a bola použiteľná, aby deti v nej mali mapy, lopty, modely živočíchov? Ako ovplyvní to, či na miestach, kde sa stretávajú deti plné energie, bez možnosti vyžitia sa, nenavštevovali premnožení agresívni policajti nie oveľa starší ako pubertiaci, na podnet frustrovaných dôchodcov, ktorých opustili príbuzní, a ktorí nemajú peniaze ani na uspokojenie základných potrieb? Ako to ovplyvní to, či chlieb, ktorí sa v našej pekárni pečie, bude stále chlebom, a nie zmesou odpadov z rôznych potravinárskych výrob?
Viete, asi by som nakoniec ostal na chodbe, a debatoval so starými priateľmi, alebo by som si kúpil čerstvý chlieb, a utekal si ho domov namazať maslom alebo šmalcom, a užil si ho. Možno by som si dal cigaretu na mieste, kde sme kedysi postávali so spolužiakmi. A možno by som radšej plnil svoj bežný sobotňajší plán, pretože ak ho nesplním ja, tak kto?
Zvolili sme si ich, a teraz čakáme, že raz, keď príde referendum, tak sa naň budeme tešiť. Že bude riešiť problémy naše, a nie ich. Že bude prebiehať v miestach, kde je čisto, kde je kľud. A že sa na ňom budú zúčastňovať ľudia, ktorí, naopak, budú chcieť poslancom rozšíriť imunitu, pretože im budú dôverovať. A doprajú ministrom pohodlné auto, pretože v takom aute sa dá pracovať. A, že radi zaplatia za televíziu a rozhlas, pretože na to budú mať, a kvalita týchto médií bude vysoká. A, že sa radi vyjadria k počtu poslancov, pretože sa budú natoľko zaujímať o náš systém, že sa na jeho vývoji budú z vlastnej vôle podieľať.
A keď budú také podmienky, ja sám rád precestujem stovky kilometrov, aby som sa vyjadril i o tom, či chcem aby mali poslanci kravaty či mašličky, alebo či by mali mať v parlamente prezutie alebo nie.
Dovtedy, a opäť sa ospravedlňujem za to, aký som ignorant, radšej budem len jedným zo štyroch pätín voličov, ktorí si našli iný, a určite lepší program. Aj keď to bol čo i len ten chlieb s maslom.